Navigácia

Obsah

Z histórie

 

Najstaršie záznamy

Najstaršie osídlenia na tomto území pochádzajú z 5. tisícročia pred Kr.. Tieto údaje potvrdzujú archeologické nálezy z vrcholu kopca s nadmorskou výškou 634 m - najvyššieho bodu Spišského hradu. Druhá etapa osídlenia začala v druhej polovici 3. tisícročia pred Kr. na neďalekých svahoch masívu Dreveník, kde bohato prekvital život ľudí púchovskej a bukovohorskej kultúry.


1. tisícročie po Kr.

V 2. storočí po Kr. však toto osídľovanie ustalo. Ľudia sa presídlili na Dreveník, kde v 11. stor. po Kr. vzniklo rozsiahle opevnené hradisko.


2. tisícročie po Kr.

V období formovania Uhorského štátu sa ľud opäť usadil na hradnom brale. Na prelome 11.-12. storočia sa hradný kopec začal osídľovať natrvalo. Práve do tohoto obdobia siahajú počiatky budovania stavebného komplexu Spišského hradu.

V súvislosti s hradom, ako centrom celého Spiša, začali vznikať v jeho okolí malé osady, ktoré boli závislé od hradu. Obyvateľmi týchto osád bolo hlavne služobníctvo hradného pána. Postupom času sa niektoré osady spojili do väčších dedín alebo miest. Takýmto spôsobom - spojením troch obcí - vzniklo aj Spišské Podhradie na sútoku Jablonovského potoka a potoka Teledin (neskôr premenovaného na Uhľový potok).


20. storočie

Spišské Podhradie bolo v 12. stor. predhradím Spišského hradu. V polovici 13. storočia sa už vyvinulo v samostatné od hradu nezávislé mesto. Najstaršie písomné zmienky uvádzajú, že už v roku 1174 na území dnešného Spišského Podhradia vznikla osada "Suburbium". 

Neskôr, bola obec známa ako "Fanum St. Mariae" (1279). Neskôr bol rozvoj celého spišského regiónu pod rozhodujúcim vplyvom Sasov. Obec patrila do Spoločenstva spišských Sasov a v roku 1321 sa už spomína ako mesto a prirodzené centrum širokého okolia.

Prvým pomenovaním mesta je "Villa Saxonum". Pozdejší vplyv nemeckých remeselníkov a obchodníkov v 15. stor. mali prinajmenšom rovnaký vplyv. Celý stredovek prežívalo Spišské Podhradie ako veľmi významné, známe a prosperujúce mesto.

Do roku 1876 bolo Spišské Podhradie členom "Municípia 16 spišských miest" malo vlastný úrad. 21. septembra 1922 bolo vyhlásené za veľkú obec a pričlenené levočskému okresu.

Prvé roky 20. stor. boli ťažké pre celú Európu. Ale prvé dni po skončení I. svetovej vojny boli poznamenané rabovaním a streľbou vojakov, ktorí vkročili do mesta omámení ukončením vojny. Núdza a hlad sa stali každodennými partnermi obyvateľov spolu s rastúcou nezamestnanosťou. Hoci "česká pomoc" Slovensku sa zdala byť dobrodením ( takmer všetky významné posty na úrovni obce i vlády a vo všetkých rozhodujúcich inštitúciách, v školách, v justícii zastávali českí úradníci), rušenie výroby, demontáž a vývoz tovární do Čiech a formovanie Slovenska ako "zásobárne na zemiaky" spomalilo ekonomický rozvoj Spiša na dlhé roky.


Doba temna

Od oslobodenia mesta 25. januára 1945 začala éra komunizmu. Vzhľadom na vysokú mieru religiozity v celom okolí Spišskej Kapituly, rozvoju priemyslu v tomto regióne nebola venovaná ani najmenšia pozornosť. Dokonca aj Spišská Kapitula sa zmenila na kasárne, neskôr na policajnú školu a archív na dlhých 40 rokov. Po roku 1989 sa začal obnovovať pôvodný život v Spišskej Kapitule a jej okolí.

 

V decembri 1993 bolo Celé okolie Spišského hradu vrátane jeho kultúrnych, historických a prírodných pamiatok zapísané na zasadnutí Rady Svetového dedičstva UNESCO do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.


Synagóga

Židovská komunita patrila k veľmi dôležitej časti celej komunity. Najmä v 19. stor. V roku 1850 tu vznikla "Chevra Kadisha" - Svätá spoločnosť. Židia tu mali svoje obradné kúpele - "mikva"; "Talmud Tora" - základnú školu; "yeshiva" - vyššiu školu. Väčšina obchodov, malých dielní a majetku patrila alebo bola spravovaná Židmi. Prvú synagógu postavili okolo roku 1875. V roku 1905 však podľahla spolu s desiatkami domov veľkému požiaru. Na jej mieste bola postavená nová synagóga v modernejšom štýle.

Po 2. svetovej vojne sa už tento život v Spišskom Podhradí neobnovil. V roku 1940 žilo v meste a hlásilo sa k židovskej viere 442 ľudí z 3120 obyvateľov. Po oslobodení sa však do mesta nevrátil takmer nikto. Synagóga - jediná zachovaná zo 14 na Spiši - v súčasnosti sa využíva na kultúrne účely (výstavy, koncerty) a v budúcnosti sa v nej uvažuje so zriadením múzea. Združenie priateľov Slovenska a Mierové zbory pomohli pri jej rekonštrukcii a pri obnove židovského cintorína.


Spišská Kapitula

reg_kapitulaDejiny tohoto cirkevného mestečka siahajú až do 9. stor. n.l. V tomto období jestvoval na lúke oproti dnešnej Spišskej Kapitule pomerne veľký, pravdepodobne benediktínsky kláštor. V 11. stor. bola na mieste medzi dnešnou katedrálou a biskupským palácom kaplnka sv. Ondreja. Vlastné dejiny Spišskej Kapituly začínajú koncom 12. stor. po založení spišského prepoštstva, ktorého vznik má súvis s nemeckou kolonizáciou Spiša.

Už v 13. stor. tu fungovala škola a Spišská Kapitula bola vyhlásená za "hodnoverné miesto" (mala právo vydávať a overovať listiny a vykonávať notárske a právne úkony). V roku 1776 zriadila Mária Terézia v Spišskej Kapitule biskupstvo. V roku 1648 tu bolo založené jezuitské gymnázium, v roku 1815 seminár a v roku 1819 učiteľský ústav. V súčasnosti je tu sídlo teologickej fakulty a Seminára biskupa J. Vojtaššáka.