Navigácia

Obsah

Rozvojový plán

Profil mesta

Mesto Spišské Podhradie bolo v 12. storočí skutočným podhradím Spišského hradu, no v nasledujúcom storočí sa už vyvinulo v mestečko, nezávislé od hradu. Jeho erb má pôvod v 15. storočí a patrí do heraldicky osobitne cennej skupiny tzv. hovoriacich erbov, ktoré sa svojím motívom viažu k názvu mesta (v prípade Spišského Podhradie k niekdajšiemu nemeckému názvu Kirchdorf, resp. Kirchdrauf). Mesto Spišské Podhradie obnovilo používanie svojho historického erbu v roku 1991.

História mesta

Spišské Podhradie leží v údolí medzi dvoma zo štyroch stredovekých centier Spiša - Spišským hradom a Spišskou Kapitulou, ktoré boli 11.12.1993 spolu s kostolom Sv. Ducha v Žehre zapísané v kolumbijskej Cartaghene do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Dejiny mesta sú späté s dejinami hradu. Najstaršie osídlenie okolia sa viaže na dobu kamennú. Spišské Podhradie vzniklo na západ od hradného kopca - brala, pravdepodobne už v 11. storočí. Najstaršia písomná zmienka je v liste kráľa Bélu IV. z roku 1249. V 12. storočí sa rozvíjalo ako podhradie Spišského hradu. V druhej polovici 12. a v 13. storočí dosídlili mesto nemeckí prisťahovalci a patrilo do Spoločenstva spišských Sasov. Kráľ Žigmund roku 1412 založil mesto Poľsku spolu s viacerými spišskými mestami. Významné Trhové práva mesto dostalo roku 1456, odkedy mohlo usporadúvať týždenné trhy (známy "Podradský štvartek"), ktoré trvali až do polovice 20. storočia.

V minulosti boli v Spišskom Podhradí cechy, ktoré mali vlastné cechové artikuly vydané mestom Spišské Podhradie alebo inými mestami kde už cechy boli.

Najstarší známy cech bol cech plátenníkov - 1385, v priebehu stáročí vznikali a pôsobili rôzne cechy, ktorých artikuly potvrdzovali opätovne mesto Spišské Podhradie či iné mestá a tiež panovníci. Zaujímavosťou je potvrdenie cechových artikul spišskopodhradských mäsiarov v nemčine s nemeckými privilégiami poľským kráľom Žigmundom III. roku 1595.

V roku 1677 richtárovi Spišského Podhradia Jakubovi Güntherovi predložilo cechové artikuly 16 cechov.

debnársky hrnčiarsky murársky ševcovský
čižmársky mäsiarsky súkennícky krajčírsky
kožušnícky zámočnícky tkáčsky remenársky
kováčsky puškársky pivovarnícky stolársky

Veľmi zaujímavá je dnešnou terminológiou "regionálna spolupráca" keď cechy viacerých miest zakladali združenia:

1613 mäsiarsky cech zo Spišské Podhradia vstúpil do združenia s cechmi v Kremnici, Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Spišskej Novej Vsi a Spišských Vlachoch.

1777 Mária Terézia zakladá združený cech obuvníkov 13 spišských miest.

1832 František I. založil združený cech mydliarov 13 spišských miest.

1835 František I. založil združený cech tesárov a mlynárov 13 spišských miest.

1872 nastáva zánik cechov a vznikajú živnostenské spoločenstvá: v Spišskom Podhradí vznikli 1.1.1878 živnostenské spoločenstvá čižmárov a obuvníkov - šustrov.

V priebehu stáročného rozvoja remesiel a cechov spišskopodhradskí majstri mali významný zástoj v celom Uhorsku napr. 1608 pri zakladaní najstaršieho farbiarskeho cechu v celom Uhorsku - v Levoči boli okrem majstrov z Levoče, Kežmarku a Spišskej Novej Vsi aj farbiarski majstri zo Spišského Podhradia Michal Herman a Ján Tibeli.

V roku 1770 bolo v Spišskom Podhradí asi 250 remeselníckych dielni čím sa vyrovnalo mnohým väčším mestám v Uhorsku. Remeselnícka výroba zanikla až po druhej svetovej vojne po nástupe socializmu a vzniku výrobných družstiev.

Z remeslami súvisel obchod, hlavne obstarávanie surovín a predaj výrobkov, preto bolo v Spišskom Podhradí veľmi veľa obchodov. Mesto bolo aj centrom obchodu s poľnohospodárskymi produktmi. Najčastejší bol ich predaj na týždenných trhoch vo štvrtok (od roku 1456 asi do 1956). V pondelok bol obvykle príhon dobytka a prasiat pre mäsiarov, ktoré spracovávali na miestom bitúnku.

Po návrate z poľského zálohu v roku 1778 - 1876 sa Spišské Podhradie stalo súčasťou Provincie 16 spišských miest.

V 19. storočí sa v meste začala v tehelni ťažiť a spracovávať hlina a začal sa ťažiť travertín na Dreveníku.

V roku 1894 získalo mesto železničné prepojenie na Košicko-bohumínsku železnicu.

Začiatkom 20. storočia tu pracoval parný mlyn, píla a továreň na zváracie stroje. Samotné mesto bolo sídlom remesiel. obchodu a prirodzené centrum svojho okolia rozprestierajúceho sa v kotline pod Braniskom. Dôvodom na toto postavenie mesta bola aj skutočnosť, že mesto sa nachádzalo na križovatke hlavných ciest.

Medzi obyvateľmi mesta významný zástoj mali Nemci a Židia. Obe národnosti mali svoje školy a chrámy. Súčasťou Spišského Podhradia je Spišská Kapitula, ktorá je od roku 1956 mestská pamiatková rezervácia.

Kapitula vznikla na križovatke významných ciest pod Spišským hradom už v 11. storočí. Postupne sa stala cirkevným centrom Spiša a koncom 12. storočia sídlom prepošstva.

Spišská Kapitula je sídlom obnoveného spišského biskupstva a Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka.

Spišská Kapitula aj Spišské Podhradie boli známe kvalitnými školami. Spišská Kapitula bola jedným z najznámejších religióznych centier v Európe, čo sa premietlo do vzdelávania, rozrastania knižnice a tradícií cirkevného spevu.

Mesto a okolie

Mesto Spišské Podhradie leží v severovýchodnej časti Hornádskej kotliny na južných svahoch Levočských vrchov medzi dvoma zo štyroch stredovekých centier Spiša - Spišským hradom a Spišskou Kapitulou. Jeho rozloha je 24,94 km2.

Mesto je jedno z 23 miest prešovského kraja. Krajské mesto Prešov je vzdialené cca 50 km východne od Spišského Podhradie. Okresné mesto Levoča leží 15 km západným smerom. Tieto mestá sú prepojené cestou prvej triedy I/18, ktorá obchádza mesto severnou časťou. Cesta II/547 zabezpečuje pripojenie mesta k ceste I/18 ako aj spojenie s mestom Spišské Vlachy ležiace južným smerom v okrese Spišská Nová Ves. Vlakové spojenie mesta je zabezpečené lokálnou železničnou traťou č. 404 Spišské Vlachy - Spišské Podhradie s prípojmi na hlavnú železničnú trať Košice - Žilina - Bratislava.

V súčasnosti je mesto administratívnym centrom Podbraniska. Na Mestskom úrade je zriadená spoločná úradovňa pre 14 okolitých obcí. 19.9.2003 mesto Spišské Podhradie, 14 obcí Podbraniska a nezisková organizácia Kolpingovo dielo na Slovensku založili Združenie Spišské hrad - Podbranisko s cieľom podpory rozvoja tohto územia.

Kultúrno - historické hodnoty

Pamiatky zdobiace mesto:

  • kostol Narodenia Panny Márie - postavený bol po roku 1258. Po požiari roku 1794 ho prestavali. Cennú súčasť kostola tvorí krstiteľnica od Jána Weygela z konca 14. alebo zo začiatku 15. storočia
  • kláštor a kostol Milosrdných bratov - postavené v 14. storočí
  • Mariánsky stĺp - barokový kamenný stĺp so sochou Immaculaty z roku 1726
  • klasicistický evanjelický kostol - dokončený začiatkom 19. storočia s cenným organom
  • zrekonštruovaná Synagóga - dokončená bola roku 1875
  • renesančná Stará radnica, mnohé zaujímavé gotické, renesančné a klasicistické meštianske domy.

Pamiatky Spišskej Kapituly:

  • Katedrála sv. Martina - postavená v rokoch 1245 - 1275 ako trojloďová bazilika v románskom slohu
  • socha sv. Jána Nepomuckého - postavená v roku 1732
  • pôvodný Prepoštský palác, dnes Biskupský palác - budovaný bol spoločne s katedrálou
  • hodinová veža - stojaca východne od Biskupského paláca

Národná kultúrna pamiatka - Spišský Hrad

Svojou rozlohou najväčší na Slovensku a jeden z najrozsiahlejších hradov v strednej Európe. Bol vybudovaný na travertínovom kopci v 12. až 13. storočí. Nálezy však svedčia o obývaní tohto miesta už od piateho tisícročia pred n.l.. Na vrchole postavili románsky palác a vežu donjon. V 14. storočí hrad upravili v gotickom slohu a rozšírili o veľké predhradie, neskoršie palisády, hradnú kaplnku a ďalšie obytné stavby. Po vyhorení v roku 1780 hrad pustol a dnes predstavuje múzejnú expozíciu.

Prírodné hodnoty

Okolie Spišského Podhradia tvorí zväčša kultúrna poľnohospodárska krajinná štruktúra a aj pri jej intenzívnom využívaní sa v katastrálnom územím mesta nachádzajú alebo doň zasahujú významné prírodne rezervácie, pamiatky a chránené prírodné areály:

Národné prírodné rezervácie

  • Sivá Brada - ojedinelá travertínová kopa so vzácnou slanomilnou, suchomilnou i močiarnou vegetáciou
  • Dreveník - travertínové skalné mesto

Národné prírodné pamiatky

  • Spišský hradný vrch - travertínová kopa s národnou kultúrnou pamiatkou Spišský hrad

Prírodné pamiatky

  • Ostrá hora - travertínová kopa v severovýchodnej časti Hornádskej kotliny.
  • Zlatá brázda - zachovalý typický travertínový útvar
  • Jazierko na Pažici - vzácny, ojedinelý geomorfologický útvar na travertínovej kope Pažiť v Hornádskej kotline.
  • Sobotisko - travertínová kopa

Chránené areály

  • Nemecká hora a Jereňáš - navrhované na vyhlásenie za prírodnú pamiatku.